Šťastie

Autor: silvia martisova fuchs | 5.5.2011 o 8:48 | (upravené 5.5.2011 o 9:45) Karma článku: 4,37 | Prečítané:  624x

Stáva sa to aj vám,alebo som len ja taký nešťastný tvor?Najskôr som si myslela,že mám depresie.Blbosť.Nakúpila som si rôzne knihy o psychických chorobách a maniodepresívnych psychózach.Nič z toho nemám.Dobre.

Takže som len tak trochu "smutná" z toho,že sa mi nedarí.Nemám prácu po akej som túžila.Ani partnera.Ani nevyzerám tak dobre,ako by so chcela.Fajn-je to len moja chyba a treba s tým niečo robiť.Začala som sa zaoberať ezoterikou a knihami od Louis Hay-keď zmeníme svoje myšlienky,zmeníme aj svoj život.OK.Vytrvala som.Prešli štyri roky.Schudla som pár kíl,mám dlhšie vlasy,vyzerám tak,že sa cítim sama so sebou fajn.Presťahovala som sa do zahraničia a vydala sa za úžasného človeka.Máme krásny dom a skvelú prácu.Môj život dostal úplne iné rozmery.Klop,klop.Keď som sa z toho všetkého spamätala a prešla prvá eufória,zistila som,že sa vlastne v mojich vnútorných pocitoch nič nezmenilo.Stále som sa necítila dostatočne šťastnou.Nahovárala som si-až keď si kúpim "to a to" budem spokojná,až keď dosiahnem "to a to" budem v pohode.Rodine som sa sťažovať nemohla."Máš všetko-si už len rozmaznaná!" alebo:"Nevieš,čo chceš,keď to stratíš,tak pochopíš" atď...Ja viem,mali pravdu.Ale i nie.Ja som si vážila,čo mám a stále vážim.Len neznamená,že keď mám šťastie,aj sa tak automaticky musím cítiť..Ja som len to šťastie akosi nemohla uchopiť,stále mi prekĺzalo pomedzi dlane.S hrôzou som zistila,že prežívam krásne dni a časy,len mi to dôjde až večer.Alebo na druhý deň.Musela som viac prežívať prítomnosť,aby som nežila len v budúcnosti.Snažím sa viac si všímať maličkostí...aj také "banality" ako západ slnka,kvety v záhrade,snažím sa viac prejavovať lásku manželovi-snažím sa uvedomiť si ako krásne vonia svet po jarnom daždi...snažím sa vdýchnuť prítomnosť-tu a teraz-a nasať do seba jej vôňu...Viem,že možno mnohí z vás budú namietať,že pokiaľ sme všetci zdraví,máme si toho vážiť a nezaoberať sa taľafatkami.Viem,že je to pravda.Mne zomrel otec na rakovinu a boli to najťažšie chvíle môjho života.A stále mi zviera srdce,keď si na to spomeniem.Ale my musíme žit a bojovať ďalej-nemôžeme sa pddať smútku a rezignovať.Ale určite aj takéto udalosti ovplyvňujú naše prežívanie denných momentov.

Prečo píšem vlastne tento článok?V podstate by som sa chcela opýtať na názory vás,drahí blogeri a na vaše pocity:Ste šťastní?Každý deň?Alebo len pri výnimočných chvíľach?Aké je vaše prežívanie bežného dňa?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?