Po dlhých,tmavých mesiacoch
vo mne svieti slnko.
Na chvíľku pobozkalo teplom zem,
svetlom rozžiarilo svet,
a ja náhle pravdu viem,
i bez zbytočných viet.
Tak ako slnce premenilo
pustatinu v raj,
tak ako jeho zlaté lúče
rozžiarili kraj,
tak i jeho úžasný záblesk,
roztrblietal mi dušu.
Už viem kto som!
Spoznala som vlastnú hodnotu.
Už viem kto som!
Duša viac nevylúdi falošnú notu.
Som nekonečne šťastná!
Moja premena je hlasná.
Kričí do sveta-som iná!
Už sa viac nebudem cítiť
bez príčiny vinná.
Skončila moja vnútorná vojna,
už sa necítim ako zvädnutý kvet.
Som slobodná a voľná
a usmievam sa v šíry svet!